„Svetlo
svieti v tme, ale tma Ho nepohltila“(J 1,5)
SPOLOČENSKO
-DUCHOVNÝ ŠTVRŤROČNÍK pre stredné
Slovensko
číslo
2
Milí
bratia a sestry v Christu!
Sláva
Bohu, je tu už druhé číslo nášho, ale predovšetkým vášho časopisu, SVETLA
PRAVOSLÁVIA. Sme nesmierne šťastní, že sa nám ho podarilo s Božou pomocou
nielen napísať, ale aj vydať. Ohlasy na prvé číslo boli väčšinou pozitívne.
Mnohí z vás boli nadšení a tešili sa z nového pravoslávneho
časopisu. Ďakujeme za slová, ktoré nás povzbudili, aby sme sa pustili do vydania ďalšieho
čísla. Pevne veríme, že toto číslo sa vám bude páčiť rovnako a možno aj
viac, pričom každý z vás si v ňom nájde to, čo sa mu bude páčiť
a čo ho zaujíma.
Tém, ktoré nás
trápia, je veľmi veľa.
V minulom čísle sme vás oboznámili s problematikou fajčenia. Do tohto
čísla sme pre zmenu zaradili hneď na prvej strane problém rockovej hudby, ktorá
na nás číha zo všetkých strán!
Takisto si nenechajte ujsť článok na pokračovanie o veľmi
obľúbenom svätcovi Serafimovi Sarovskom a jeho zaujímavý rozhovor s Motovilom. Pre gazdinky
sme tentokrát pripravili recepty
pôstnych šalátov, nechýbajú ani
veľmi obľúbené príbehy a výroky púštnych otcov, svedectvo našej priateľky
a veľa – veľa ďalšieho. Stačí len otvoriť stranu a začať čítať... kiež
by všetky slová padli na úrodnú pôdu.
Christos
voskrese!
Christos
vstal z mŕtvych!
„Kto
hovorí, že je vo svetle, a brata nevidí, je až dosiaľ v tme. Kto
miluje brata, zostáva vo svetle a nieto v ňom nič pohoršlivého. Ale
kto nenávidí brata, je v tme a chodí v tme a nevie, kam ide,
pretože mu tma zaslepila oči.“
(1J
2,9-12)
HUDBA
PEKLA (ROCKOVÁ HUDBA A NARKOTIKÁ)
Samotný vznik rockovej hudby
v 50. rokoch sa vyznačuje vypuknutím samovrážd a vskutku psychickou
epidémiou, rúcajúcou tie morálne zábrany, ktoré sú predurčené na to, aby
potláčali živočíšne a nízke sklony človeka. Obzvlášť sa to dotklo intímnej
sféry života. Počiatok rockovej epidémie sa stal počiatkom drogovej epidémie
a takzvanej sexuálnej revolúcie, triumfu zmyselnosti
a nemravnosti.
Podľa výkladu svätých otcov
inštrumentálnu hudbu vynašiel Jubal, aby uspokojil svoju zmyselnosť, vášnivé
sklony ako náhradku, pomáhajúcu zabudnúť na Boha, na anjelský spev. To jest,
sledoval sa všeobecný cieľ všetkých potomkov Kaina: vytvoriť Kráľovstvo Božie na
zemi bez Boha.
Mágovia, čarodejníci
a bosoráci starobylého sveta presne tak, ako i africkí čarodejníci,
sibírski šamani našej epochy sa privádzali za pomoci osobitej hudby
a narkotických prostriedkov do nepríčetného stavu, a keď sa v ňom
nachádzali, vstupovali do styku s padlými duchmi, dostávajúc od nich
nevyhnutnú pomoc a ochranu.
Známy rockový spevák Ozzi Ozborn zo skupiny „Black Sabbath“ počas jedného zo svojich koncertov, vojdúc do stavu nepríčetnosti, pred očami publika roztrhal zubami živého vtáka. Alice Cooper hádzal do sály hadov, často s čarodejníckymi rituálnymi cieľmi stimuloval popravu obesením, hral sa s kotlom, naplneným krvou zvieraťa, črevami a vnútornosťami, hádzal ich do auditória bez varovania.
Rockoví hudobníci sú často vedomými služobníkmi diabla, členmi „satanskej cirkvi“.
John Lenon, hosťujúci v Nemecku v roku 1962, povedal Tonimu Scheridanovi v hamburskom star-klube: „Viem, že „Beatles“ bude mať úspech, ako žiadna iná skupina pred nami. Viem to preto, pretože som pre tento úspech predal dušu satanovi.“
Scéna je počas rockových skupín často vyzdobená satanskou symbolikou: Päťcípe hviezdy, dym, blesky, oheň a zobrazenie hore nohami obráteného kresťanského kríža na odeve sólistov a iné veci svedčia o tom, komu slúžia hudobníci.
Rockové hviezdy tým, že sú otvorenými uctievačmi satana a súčasne sú modlami mnohých mladých ľudí, kaličia psychiku a duše mladých, unášajúc ich so sebou do hlbiny pekla.
V piesni „Keď do Arkansasu zaviedli elektrinu“ skupiny „Black Oak Arkansas“ nahratej naživo, jedna z častí je zhlukom nezmyslených slov a a zavíjania všetkých členov skupiny. Pri spätnom prehrávaní nahrávky sa odhaľuje správa obsiahnutá v tejto časti: „satan...satan...satan...on je boh, on je boh, on je boh“, ktorá sa končí satanským smiechom.
Vybrala
som len pár úsekov z brožúrky „Hudba pekla (rocková hudba
a narkotiká)“, ktorá by mala byť veľkým varovaním pre všetkých kresťanov,
čo počúvajú rockovú hudbu, a nevedia si predstaviť ani jeden deň bez toho, aby nemali
zapnuté rádio.
Kto z vás by mal
záujem prečítať si
celú brožúrku a dozvedieť sa viac, má si ju možnosť objednať na
adrese: Iva Vranská Rojková, Hraničná 13, 821 05
Bratislava. Cena brožúrky je 15 Sk. K cene sa tiež účtuje poštovné a balné 8 Sk za jednu brožúrku, 13 Sk
za zásielku obsahujúcu 2 a viac brožúrok.
Ďalej je možnosť zakúpiť si na tej istej adrese aj
nasledujúce brožúrky:
„Počítače ako prostriedok svetovlády“
Cena: 20 Sk/kus
„O anjeloch“
Cena: 15 Sk/kus
„Hriechy proti Duchu Svätému“
Cena: 20 Sk/kus
„Elektronický pas: predobraz pečate
antichrista“
Cena: 20 Sk/kus
„Televízna antropofágia“ (Televízne
ľudožrútstvo)
Cena: 15 Sk/kus
„Fajčenie: nevinný pôžitok, či pekelný dym?“
Cena: 15 Sk/kus
„Pasce na našich najmilších“ (1.časť) Cena: 25 Sk/kus
„Klamú nás o NATO“
Cena: 20 Sk/kus
„Pozlátka zo zlatého teľaťa EÚ opadáva“
Cena: 25 Sk/kus
„Bez znamenia šelmy“ (1. časť) Cena: 20 Sk/kus
„Krvavé obete“ (1. diel)
Cena: 15 Sk/kus
„Krvavé obete“ (2. diel) Cena: 20 Sk/kus
„Čo musí vedieť každý chlapec“: I. diel: Ako som
prišiel na svet? Cena: 15
Sk/kus
Starec Serafim priťahoval ľudí každého pôvodu z najrozličnejších prostredí.
Narodil sa v roku 1759. V mladosti spolu so svojím bratom obchodoval po celom
Rusku. V devätnástich rokoch vstúpil do Sarovského monastiera, kde žil 16 rokov
v mníšskom spoločenstve a potom 20 rokov v úplnej samote a mlčanlivosti. Od roku
1815 začal prijímať pútnikov, ktorí k nemu chodili po radu, útechu a uzdravenie.
Do nebeského kráľovstva prešiel 2. januára 1833 a o 70 rokov na to bol vyhlásený
za svätého. Dnes je veľmi obľúbený nielen v celom pravoslávnom svete, ale aj na
Západe, a to nielen medzi katolíkmi. Dôvodom tohto záujmu je jeho výnimočná
osobnosť, jednoduchá a otvorená voči všetkým, ale nadovšetko plná Božieho Ducha.
Jeho život je bytostným svedectvom o pôsobení Svätého Ducha, Jeho daroch a
premene človeka na Boží obraz (zbožštení), ktorú On spôsobuje. Dôvernosť vzťahu
otca Serafima so Svätým Duchom vzbudzovala a stále vzbudzuje údiv. Najlepším
príkladom je jeho rozhovor s mladíkom Motovilovom, ktorý hľadal cieľ
života.
Počet pútnikov v
Sarove sa často približoval k dvom tisícom. Na ceste z Ažanu (východne od
Moskvy), ktorá viedla do monastiera, panovala ustavičná premávka bohatých či
obyčajných vozidiel, ako aj dedinských vozov. Mnohí putovali peši s palicou v
ruke a s torbou na ramenách. Takýmto spôsobom zdolávali stovky kilometrov,
putujúc celé týždne. Medzi nimi boli aj takí, ktorí - keďže sa nemohli vybrať do
Svätej zeme - prisľúbili, že budú ustavične putovať na miesta posvätené Božou
milosťou. V Sarove sa pútnici zastavovali v ubytovniach monastiera, v susedných
hostincoch, v dedinských izbách; v lete častokrát nocovali pod holým nebom.
Neraz museli čakať niekoľko dní, aby sa mohli dostať k "navštevovanému". Na
úsvite, keď sa v Sarove rozliehal hlas zvonov, zástup sa ponáhľal na nádvorie
monastiera a prelieval sa tam ako vlny oceánu. Do očí bila rôznorodosť typov,
oblekov, farieb. Každý sa snažil dostať čo najbližšie k pavlači, pri ktorej sa
nachádzala cela bohabojného mnícha. Bolo známe, že každý deň mu prinášali sväté
sviatosti, a že po svätom prijímaní pretrvával dlhé hodiny v modlitbe; v stredy
a piatky však nikoho neprijímal. Túžobne sa očakávalo jeho ukázanie sa na prahu
domku a jeho privítanie:
- Prichádzajte, prichádzajte, moje radosti!
Christos vstal z mŕtvych!
Ochotne
privolával nesmelých.
-
Poď, moje dieťa – volal, napríklad, na nesmelú ženu, ktorá sa nemohla pretlačiť
cez zástup. Alebo volal niekoho po mene hovoriac:
- Mám
ti niečo povedať...
Keď ho prosili o
radu vo veciach spojených s láskou k blížnemu, zvykol odpovedať:
- Pridŕžajte sa
poučenia Christa: bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste
mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol
som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne. Podľa
tohoto budete súdení.
Spovedajúc, starec si
všímal predovšetkým to, aké miesto zaberá v srdci kajúcnika láska k Bohu a
blížnemu. Okrem toho ho zaujímal celý človek s jeho radosťami, ťažkosťami,
útrapami. Môžeme povedať, že charakteristickou vlastnosťou jeho duchovnosti bol
súcit s ľudskou bolesťou, hriechom; nad príležitostným hriechmi sa pozastavoval
veľmi málo. Jeho rady boli jednoduché, zrozumiteľné. Hovoril, napríklad:
- Počínaj si
spravodlivo, dbaj o pokoj ducha a buď lahodný v rodinnom kruhu.
Alebo:
- Dávaj duchu,
čo mu patrí, a telu toľko, koľko mu je treba, aby mohlo udržiavať ducha na ceste
spásy.
Hovoril aj takto:
- V duchovnom
živote netreba robiť veci nad svoje sily, ale držať sa zlatého stredu, pretože
to je kráľovská cesta.
Dôvernosť otca Serafima so Svätým Duchom vzbudzovala údiv.
Táto požehnaná prítomnosť opravdivo v ňom prebývala, vytvárajúc tak z neho
autentického "nositeľa Ducha". To, čo bol schopný povedať - alebo skôr, čo sa
Motovilovi zjavilo - dobre vieme. Podlieham však pokušeniu zopakovať
to.
Stalo sa to v
istý štvrtok, v novembri 1831. Bol hmlistý deň, zem bola pokrytá hrubou vrstvou
snehu a k tomu ešte padali veľké chumáče, keď otec Serafim začal so mnou hovoriť
na polianke, ktorá hraničila s jeho "najbližšou pustovňou" pri rieke. Prikázal
mi sadnúť si na peň nedávno zoťatého stromu a sám si čupol naproti mne.
- Boh mi zjavil,
že od detstva si túžil poznať zmysel kresťanského života a často si kládol túto
otázku významným duchovným osobám - povedal mi.
- Pravdaže. Keď som mal dvanásť rokov, táto otázka ma veľmi
zaujala, ale nikdy som nedostal uspokojivú odpoveď.
- Samozrejme.
Nedostal si presnú odpoveď. Radili ti, aby si chodil do chrámu, modlil sa a
snažil sa o plnenie dobrých skutkov, pretože - ako ti bolo hovorené - to je
cieľom kresťanského života. Niektorí ti dokonca povedali: "Nehľadaj to, čo ťa
presahuje!" Teda, hoc som úbohý Boží služobník, vynasnažím sa ukázať ti, aký je
ten cieľ. Modlitba, pôsty, skutky milosrdenstva, to sú, samozrejme, veľmi dobré
skutky, ale slúžia len ako prostriedky, nie sú cieľom kresťanského života.
Skutočným cieľom je získanie Svätého Ducha.
- V akom zmysle
hovoríš, otče, o tomto získaní? Ako tomu mám rozumieť?
- Dostať nejakú vec znamená nadobudnúť ju - odpovedal mi. -
Rozumieš, čo znamená získať peniaze? Teda je možné sa podobne vyjadriť o získaní
Svätého Ducha. Pre niektorých je cieľom života získavanie peňazí, obdržiavanie
pocty, výnimočností… Nadobudnutie Svätého Ducha je tiež ziskom, ale ziskom
večným. Pán Isus prirovnáva náš život k obchodníckej činnosti a to, čo v živote
vytvoríme, ku kúpe. Či nepovedal: "Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlato
vyskúšané v ohni, aby si zbohatol."? (Zjv 3,18) A tiež: "Vykupujte čas, lebo dni
sú zlé."? (Ef 5,16) Jedinou hodnotou tejto zeme sú dobré skutky konané z lásky
ku Christovi. Vďaka nim získavame milosť Svätého Ducha. Dobré skutky sú vlastne
len vtedy účinné, keď ich konáme v takomto duchu. Sám Pán Isus povedal: "Kto so
mnou nezhromažďuje, rozhadzuje." (Lk 11,23)
Hlúpym pannám z podobenstva, ktoré si nezobrali so sebou
olej do lámp, bolo povedané, aby išli k predavačom a kúpili si ho. Avšak keď ho
ony hľadali, dvere sa zamkli a nedostali sa na svadobnú hostinu (Mt 25,1-13).
Nedostatok oleja sa vysvetľuje ako nedostatok dobrých skutkov. Myslím si, že
takéto vysvetľovanie nie je správne. Napriek tejto nerozvážnosti boli natoľko
múdre, že vedeli oceniť a zachovať si svoj panenský stav. A panenstvo je jedna z
najväčších cností, je to stav, ktorý "pripodobňuje k anjelom" a umožňuje
splnenie všetkých cností. Prečo by mali byť teda zbavené dobrých skutkov?
Napriek tomu, že som nehodný, osmeľujem sa myslieť si, že mali nedostatok
milosti Svätého Ducha. Zásadnou vecou je totiž mať Svätého Ducha, ako večný
nevyčerpateľný poklad, a nie vypĺňanie dobra pre dobro. Preto olej, ktorého
nemali dostatok, symbolizuje milosť Svätého Ducha, ktorá je ovocím všetkých
čností, bez ktorej nemôžeme hovoriť o spáse. Či nečítame v časoslove, že každá
duša znovuzrodená skrze Svätého Ducha vzrastá v čistote, osvecuje ju tajomstvo
Boha jediného a trojitého? (stepenna 4. hlasu na utierni)
Teda tento Svätý Duch, Duch všemohúci, je nám daný pod podmienkou, že ho dokážeme nadobúdať. Vtedy sa v našich dušiach začína jeho činnosť a on tak pripravuje duše aj telá na prebývanie Otca v nich v súlade so slovami proroka: "Budem prebývať s nimi... a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom." (Num 26,11; 2 Kor 6,16; Ez 37, 27)
Môj pane, nech mi budú Tvoje sväté dary, prosfora
a svätená voda, na zanechanie mojich hriechov, na osvietenie umu, na
posilnenie mojich duševných a telesných síl, na uzdravenie duše
i tela, na zničenie hriešnosti a zlých skutkov, pre Tvoje nekonečné
milosrdenstvo a pre modlitby Tvojej Najčistejšej Matky a všetkých
Tvojich svätých.
Modlitba ku
sv. archanjelovi Michalovi
(Za spásu našich duší, za záchranu od zlých duchov a zlých
ľudí)
Ó, svätý archanjel
Michal, obraz svetla a mocný vojvodca Nebeského Kráľovstva! Ešte predtým,
ako príde Posledný Pánov Súd, naprav ma, aby som sa kajal zo všetkých svojich
hriechov. Zbav moju dušu od diablovej siete a priveď ju ku môjmu
Stvoriteľovi, Ktorý sedí na cherubínoch. Neustále sa modli za moju dušu, aby ju
Pán poslal po Tvojich príhovoroch na pokojné miesto. Ó, mocný vojvodca nebeských
síl, ktorý stojíš v mene všetkých pri Tróne nášho Pána Isusa Christa, mocný
zástanca všetkých ľudí, múdry, statočný a neochvejný vojvodca
nebeského Kráľa! Zmiluj sa nado mnou, hriešnym, ktorý vyprosuje Tvoju ochranu.
Zachráň ma od môjho každého duchovného a telesného nepriateľa. Zmiluj sa
nado mnou v čase mojej smrti, zachráň ma od diabolského trýznenia
a sprav ma hodným bez potupy stáť pred naším Stvoriteľom v hodine Jeho
Strašného a Spravodlivého Súdu. Ó, svätý, veľký archanjel
Michal! Nezabúdaj na mňa, hriešneho, modliaceho sa ku Tebe za Tvoju pomoc
a ochranu teraz aj v budúcom čase, ale sprav ma hodným, aby som tam spolu
s Tebou velebil Otca a Syna i Svätého Ducha na večné veky. Amen.
Modlitba ku sv. archanjelovi
Gabrielovi
Ó, svätý archanjel
Gabriel! Z celej svojej duše sa ku Tebe modlíme, naprav nás, služobníkov Pána
(mená), aby sme činili pokánie zo svojich zlých skutkov, a upevni našu
vieru.
Ochráň naše duše od
všetkých pokušení, ktoré zvádzajú na hriech, a pros nášho Stvoriteľa, aby
nám odpustil naše hriechy. Ó, svätý a veľký archanjel Gabriel! Neodvrhni
nás, hriešnych, ktorí sa ku Tebe modlíme v tomto i budúcom živote, buď
naším horlivým pomocníkom, aby sme neprestajne velebili Kráľovstvo
Otca, Syna i Svätého Ducha a Tvoje orodovanie po všetky časy.
Amen.
Modlitba ku sv. archanjelovi
Rafaelovi
(V čase duchovných a telesných chorôb)
Ó, svätý archanjel Rafael! Z celej svojej duše sa ku Tebe
modlíme. Buď nám sprievodcom v tomto živote! Zachráň nás od každého
duchovného a telesného nepriateľa. Uzdrav naše duchovné a telesné
choroby. Naprav naše životy, aby sme činili pokánie zo svojich hriechov, a aby
sme konali dobré skutky. Ó, presvätý archanjel Rafael, vypočuj nás, hriešnych
otrokov Pána (mená), modliacich sa ku Tebe, sprav nás hodnými v tomto
i budúcom živote ďakovať a velebiť nášho spoločného Stvoriteľa až na
večné veky. Amen.
K Bohu nejdeme krokmi, ale láskou. (blažený Augustín)
PRELESŤ
Pojem PRELESŤ ako kľúčový
pojem v pravoslávnom asketickom učení úplne chýba v protestantsko-katolíckom
svete, ktorý vytvoril "charizmatické" hnutie. A touto skutočnosťou je
vysvetlené, prečo takýto zrejmý klam môže ovládať menované "kresťanské" kruhy a
tiež prečo to "prorok" ako Nikolaj Berďajev, ktorý pochádza z pravoslávneho
prostredia, považuje za absolútne podstatné, že v "novom veku Svätého Ducha"
"nebude asketický svetový názor". Dôvod je zrejmý. Pravoslávny asketický svetový
názor je jediným prostriedkom, ktorým ľudia, ktorí prijali Svätého Ducha v krste
a pri myropomazaní, môžu naďalej získavať Svätého Ducha vo svojom živote, a učí,
ako rozlišovať duchovný klam a chrániť sa pred nim. "Nová duchovnosť', o ktorej
sníval Berd'ajev, a ktorú teraz praktizuje "charizmatická obroda", má úplne iný
základ a je podvodom vo svetle pravoslávneho asketického učenia. Preto niet
miesta pre obe koncepcie v tom istom duchovnom svete. Keď prijmeme "novú
duchovnosť"' "charizmatickej obrody", musíme odmietnuť pravoslávne kresťanstvo a
opačne, ak chceme zostať pravoslávnymi kresťanmi, musíme odmietnuť
"charizmatickú obrodu", ktorá je falzifikátom pravoslávia.
Aby bolo jasné, o čo tu ide, uvedieme učenie Pravoslávnej
Cirkvi o duchovnom klame, ako sa nachádza v súhrne tohto učenia z 19. storočia
od biskupa Ignáca Brjančaninova, pravoslávneho otca modernej doby, v prvom
zväzku jeho zobratých spisov.
Jestvujú dve základné formy prelestí alebo duchovného
klamu. Prvá a okázalejšia forma nastáva, keď sa človek snaží o vyšší duchovný
stav či duchovné videnie bez toho, aby sa očistil od vášni a spoliehania sa na
vlastný úsudok. Takémuto človeku diabol dáva veľké "videnia". Je veľa takých
príkladov v životoch svätých, ktoré sú jednými z hlavných prameňov pravoslávneho
asketického učenia. Tak novgorodský biskup sv. Niceta (31. jan.) začal žiť v
osamelosti, nepripravený, proti rade svojho predstaveného a skoro počul hlas,
ktorý sa modlil s ním. Potom k
nemu prehovoril "Pán" a poslal "anjela", aby sa modlil
namiesto neho, a aby ho poučil, že namiesto modlitby je treba čítať knihy a učiť
tých, ktorí k nemu prichádzajú. Toto aj robil a vždy videl "vedľa seba anjela",
ktorý sa modlil, a ľudia boli udivení jeho duchovnou múdrosťou a "darmi Svätého
Ducha", ktoré, ako sa zdalo, mal, vrátane "proroctiev", ktoré sa vždy splnili.
Klam bol odhalený až vtedy, keď otcovia monastiera zistili jeho averziu voči
Novému Zákonu (hoci Starý Zákon, ktorý nikdy nečítal, mohol citovať naspamäť), a
ich modlitbami bol privedený k ľútosti, jeho "zázraky" prestali a neskôr
dosiahol pravú svätosť. Podobne sv. Izák Kyjevopečerský (14. feb.) videl veľké
svetlo a "zjavil sa mu "Christos" s anjelmi". Keď sa Izák bez prežehnania
poklonil pred "Christom", zmocnili sa ho démoni a potom, čo s ním divo
tancovali, nechali ho takmer mŕtveho. I on neskôr dosiahol pravú svätosť.
Jestvujú podobné prípady, keď sa "Christos" s "anjelmi" objavil askétom a dával
im udivujúcu moc "darov Svätého Ducha", ktoré nakoniec často viedli oklamaného
askétu k šialenstvu, alebo k samovražde.
Jestvuje však iná, bežnejšia a menej okázalá forma
duchovného klamu, ktorá svojim obetiam neponúka veľké videnia, ale vznešené
"náboženské pocity". Stáva sa to, ako písal biskup Brjančaninov, "keď si srdce
želá a snaží sa radovať zo svätých a božských pocitov, ale ešte nie je pre ne
úplne zrelé. Každý, kto nemá kajúceho ducha, kto v sebe poznáva každý druh
zásluhy a hodnoty, kto sa neochvejne nedrží učenia Pravoslávnej Cirkvi, ale
nejakej inej tradície, alebo si vymyslel svoj vlastný rozhodcovský posudok,
alebo sa držal nepravoslávneho učenia - je v tomto stave klamu". Rímskokatolícka
denominácia má celé duchovné príručky napísané ľuďmi v tomto stave: Takouto je
kniha Tomáša Kempeského Nasledovanie Christa. Biskup lgnác hovorí o nej toto: „V
tejto knihe prevláda a z jej strán dýcha pomazanie lichotiaceho čitateľa zlým
duchom a otravuje ho ... Kniha privádza čitateľa do spoločenstva s Bohom priamo,
bez predošlého očistenia cestou pokánia. Telesní ľudia v nej vstupujú do
nadšenia z potešenia a intoxikácie získanej bez ťažkostí, bez samozrieknutia sa,
bez pokánia, bez ukrižovania tela s jeho vášňami a želaniami (Gal 5,24), s
chválením ich padlého stavu." A výsledok, ako napísal I. M. Koncevič, veľký
sprostredkovateľ patristického učenia je, že askéta, snažiaci sa zapáliť vo
svojom srdci lásku k Bohu pri súčasnom zanedbávaní pokánia, sa snaží získať
pocit útechy, extázy ,a ako výsledok dosahuje presný opak: "Vstupuje do
spoločenstva Satana a napĺňa sa nenávisťou k Svätému Duchu(biskup
Ignác).
A toto je terajší stav, v ktorom sa nachádzajú prívrženci
"charizmatickej obrody" bez toho, aby im to prišlo na myseľ. Jasnejšie to
uvidíme, keď bod po bode preskúmame ich zážitky a názory a porovnáme ich s
učením pravoslávnych otcov, ako to uvádza biskup Ignác.
Diabli nenávidia najviac kresťanov a z nich mníchov a Christove panny.
(sv. Anton Veľký)
Pôstne jedlá
ŠOPSKÝ ŠALÁT
200 g zeleninových paprík
100 g paradajok
150 g šalátových uhoriek
2 PL oleja
mleté čierne korenie
100 g syra tofu
citrónová šťava
Príprava: Papriky a uhorky nakrájame na kocky. Z paradajok
vyberieme jadierka, pokrájame na kocky a pridáme k paprikám
a uhorkám. Pokvapkáme citrónovou šťavou. Nakoniec do šalátu zamiešame
syr tofu.
ČÍNSKY ŠALÁT
2 jablká
1 banán
1 šalátová uhorka
2 zemiaky
6 listov hlávkového šalátu
6 vlašských orechov
šťava z citróna
trochu cukru, vody
Príprava: Jablká umyjeme a očistíme, banán a uhorku
olúpeme, listy hlávkového šalátu umyjeme, zemiaky uvaríme a olúpeme. Všetko
pokrájame nadrobno, premiešame s posekanými orechmi a zalejeme
nálevom, pripraveným z citrónovej šťavy, cukru, vody a niekoľkých
kvapiek oleja. Šalát necháme 1 až 2 odstáť na chladnom mieste.
120 g bezvaječných cestovín
hrach
1 cibuľa
olivy
3 paradajky
1 paprika
karfiol
uhorka
zálievka:2 PL olivový olej
4 PL vinný olej
1ČL horčica
1 pretlačený cesnak
1 lyžica cukru na dochutenie
korenie, soľ
Príprava: cestoviny si uvaríme v slanej vode, do nich vmiešame
nakrájanú zeleninu a pridáme hotovú zálievku. Ďalej pridáme olivy
a celý šalát dáme na 1 hodinu do chladničky.
GRÉCKY ŠALÁT
500 g zrelých paradajok
400 g šampiňónov alebo čerstvých hríbov
1 veľká cibuľa
2 strúčiky cesnaku
1 PL paradajkového pretlaku
1 ČL oregana
1 až 2 ČL cukru
3 PL červeného vína
3PL oleja
soľ
mleté čierne korenie
Príprava: paradajky pokrájame na štvrtky, cibuľu na kolieska
a očistené huby na plátky. Na olej dáme popražiť najskôr cibuľu
a roztretý cesnak, potom huby, znova popražíme, pridáme paradajky, pretlak,
víno, oregano, cukor, soľ, čierne korene a všetko podusíme. Podávame
chladené s čerstvým pečivom.
Proroctvo sv. Nifona Konstantského, Cyprus
Ku koncu tohto sveta nebudú chýbať proroci Pána Boha,
ale ani sluhovia satana.
Ale v
posledných časoch tí, ktorí budú verne slúžiť Bohu,
sa
budú skrývať pred ľuďmi a nebudú konať vo svojom prostredí znamenia a divy ako v
terajšej dobe, ale budú chodiť po ceste činnosti spojenej s pokorou a v
Kráľovstve Božom budú väčší než otcovia,
ktorí boli
oslávení znameniami.
Pretože v tejto dobe nikto nebude
konať pred očami ľudí zázraky,
ktoré by zapaľovali
človeka a inšpirovali ho,
aby sa horlivo usiloval o
asketický boj...
Mnohí posadnutí nevedomosťou padnú do
priepasti,
lebo zablúdia na širokej, priestrannej
ceste.
Svedectvo
Dobu, v ktorej žijeme, si nenavyberáme, situácie, ktoré sa okolo nás udiali, nezmeníme. Zlo všade okolo a naša zdanlivá bezmocnosť voči nemu nás o to viac vytesňuje zo sveta do Božieho náručia. Totiž keď človek stráca všetky svetské nádeje, o to vrúcnejšie sa začína modliť, až mávne rukou i nad svetom, i nad všetkými svetskými prostriedkami akými sú aj lieky, a zverí sa do rúk Bohu so slovami: „Tak tu ma máš, vidíš, viac nevládzem, prosím, pomôž mi." A naše úplné odovzdanie sa Bohu potom umožňuje Bohu konať. Konať s nami a cez nás. V tom je tá ľudská absurdnosť, že kým sa nám zdá, že vládzeme žiť z vlastných síl, kým nemáme problémy, tak sa len málokto dokáže oddať Bohu. Taktiež dávna pravda hovorí, že komu sa ťažkosti vyhýbajú, na toho Boh zabúda - presnejšie, taký človek Bohu neotvára srdce, a keďže človek má slobodnú vôľu, Boh sa mu nevnucuje, nepripravuje mu životné skúšky, na ktorých by rástol a očisťoval sa od hriechu.
Takže nenechajme sa životom zlomiť, skôr vždy hľadajme, čo nám tým ktorým napomenutím chce Boh povedať, čoho zlého v sebe sa máme ešte zbaviť. Možno príliš mudrujem, ale zapísala som len to, čo som práve cítila. Dosť dlho som totiž sama tieto veci nechápala a musela som sa dostať skutočne až do beznádejnej situácie, aby som dokázala pretrhať viaceré putá sveta a dovolila konať Bohu. Studnicou poznania sa mi stala úžasná literatúra, ktorá má v niektorých prípadoch aj 1300 či dokonca 1700 rokov -učenie svätých otcov Cirkvi, životopisy svätých a duchovné poučenia i varovania. Žiaľ, na našom knižnom trhu stále chýbajú. Mala som však možnosť vycestovať do Ruska a na Ukrajinu a doniesť si odtiaľ desiatky úžasných kníh. To pre našu dobu najpotrebnejšie z nich sa snažím prekladať a dostávať medzi ľudí - i keď distribúcia je u nás tou najťažšou vecou. Pred pár rokmi som mala to šťastie, že som spoznala a pochopila sv. Pravoslávie - kresťanskú vieru nezdeformovanú modernizmom ale zachovanú v tej podobe, akú nám ju priniesli svätí Cyril a Metod. A pravoslávny krst a pôsobenie sviatostí mi po krátkom čase dalo pochopiť to, čo človeku „z vonku pravoslávia" je možné veľmi ťažko vysvetliť. Dospela som postupne k tomu, čo trošku obrazne nazývam, že „verím v rozprávky", v zázraky, ktoré sa dejú každodenne a všade, alebo, že „žijem v rozprávke". Pričom toto poznanie považujem za vyššie poznanie než racionalizmus podporený štúdiom faktov. Takáto viera žije dodnes v pravoslávnych národoch - preto idú Srbi odhodlane s nasadením života brániť svoju vlasť, preto sa hrdinstvo ruských vojakov nedá porovnávať so zbabelosťou amerických vojakov. Pravoslávni totiž skutočne veria, že pozemský život je len dočasný úsek skúšok a práce duše na sebe, cestou DOMOV, a DOMOV vstupujeme po smrti. A všetky sily tohto pozemského života máme preto zamerať na to, aby sme sami rozhodli, kde bude náš večný DOMOV. Či v Božej blízkosti, alebo v pekle večného zatratenia.
Práve to ma mrzí, že nepoznáme poklad, ktorý sme dostali od svätých Cyrila a Metoda. Iba naša duša sa cíti byť slovanskou, cítime, že nás čosi vnútorné a blízke ťahá k tak západom ohováranému Rusku, Ukrajine, Bielorusku; rovnako ako vnútorne cítime, že nás nikdy nepochopí Západ, pretože nemá schopnosť nás pochopiť. Svätopluk zradil, z mocenských dôvodov odhodil vzácnu misiu vštepenú do slovenskej zeme svätým Rastislavom, spriahol sa z Nemcami a Sväté Písmo v rodnej reči vytrhol rúk nášmu národu. Žiakov svätých Cyrila a Metoda nedôstojné, takmer nahých, bosých vyhnali preč z našej ríše. Pálilo sa a ničilo všetko napísané v cyrilike. Preto vznikla hlaholika, ako tajné písmo na zachovanie duchovných pokladov, Svätého Písma v staroslovenčine - dnes nazývaného cirkevnou slovančinou.
My sme dodnes neoľutovali krutý čin vyhnania, prekrúcame dejiny, klameme si vo veci cyriliky a hlaholiky. Poklonkovanie mocným a cudzím preto na nás lipne ako dedičný hriech. Stále a stále sa opakuje v našich dejinách, aby sme už konečne otvorili oči, aby sme sa spamätali, oľutovali, a navrátili sa. Potom, hoci početne malý národ sa môžeme stať silnejším, než veľké a svetsky bohaté mocnosti. Napriek tomu nás Boh nesmieme miluje - ako by sme boli Jeho obľúbené dieťa, márnotratný syn, na návrat ktorého trpezlivo, celé stáročia čaká....
K našim dejinám sa nehlásime. Hrdo sa k nim však hlásia
iní. Rusko sa opätovne vrátilo do kresťanského pravoslávneho lona po tvrdom terore leninizmu
a desaťročiach ateizmu. A k našim srdciam márne prehovára Ľudovít
Štúr, presnejšie, nikto ten hlas ani nepočuje, nečíta. A práve tam je záchrana
Slovenska i
každého jednotlivca. Možno je však už pre Slovensko prineskoro (pre jednotlivých
ľudí nie).
Iva Vranská Rojková
Kto je spasený, je spasený v Cirkvi, kto verí, je
v spoločenstve viery, kto miluje, je v spoločenstve lásky, kto sa
modlí, je v spoločenstve modlitby. Všetci sa modlia za všetkých, i za
tento hriešny svet. Sme povinní starať sa o spasenie nielen svojej duše,
ale aj o spasenie blížnych, lebo ináč ho nedosiahneme. (sv. Ján
Zlatoústy)
V dnešnej dobe sa hovorí o kríze manželstva,
kríze rodiny. Aké postavenie má manželstvo v pravoslávnom učení? Nie je to
len ústupok tým, ktorí nemôže dosiahnuť ideál mníšstva?
Všetci ľudia, ktorí žijú
v Cirkvi, vedia, že manželstvo je sviatosť. Napriek tomu, nie je každé
manželstvo sviatonostné. Ale len to, ktoré bolo uzavreté s požehnaním
Cirkvi a zodpovedá kresťanským zásadám.
Každá sviatosť nám
predstavuje človeka nielen ako tvora rozumného, spoločenského a pod., ale
hlavne ako obyvateľa Kráľovstva Nebeského. Celý ľudský život a jeho najdôležitejšie
momenty sa vzťahujú k večnosti a k Bohu. Najexplikatívnejším
a pre nás veľmi dôležitým príkladom je sv. Eucharistia. Vo sv. Eucharistii
je Kráľovstvo Nebeské bezprostredne dostupné človeku. Keď Cirkev slúži božskú
sv. Liturgiu, prestáva byť len zhromaždením ľudí a stáva sa skutočne „Božou
Cirkvou“, ako hovorí i druhá z prosieb veľkej ekténie. Samotnú povahu
sv. Eucharistie vystihuje začiatok sv. Liturgie, ktorá sa začína slovami :
„Požehnané buď Kráľovstvo Otca, i Syna, i Svätého Ducha teraz
i vždy až na veky vekov.“ Rovnako začínajú i obrady tesne späté so sv.
Eucharistiou. I napriek tomu v dnešnej dobe nie je úplne zjavná
spätosť manželstva so sv. Eucharistiou
Príbehy a výroky púštnych otcov
Istý brat v skíte sa previnil. Bolo zvolané zhromaždenie,
na ktoré pozvali aj abbu Mojžiša, ale on odmietol prísť. Vtedy kňaz poslal
jedného z mníchov za ním so slovami: “Poď, všetci na teba čakajú!” On sa zdvihol
a prišiel. Chytil prasknutý džbán, naplnil ho vodou a vzal so sebou. Všetci
vyšli von, aby ho privítali, a začudovane sa ho pýtali: “Čo to má znamenať,
otče?” Starec im povedal: “Moje hriechy vytekajú za mojím chrbtom, a ja ich
nevidím. A dnes prichádzam, aby som súdil chyby iného.” Keď to počuli, už nič
svojmu bratovi nepovedali a odpustili mu.
Jeden z bratov sa opýtal otca Izidora, kňaza skítu: “Prečo
majú démoni z teba taký strach?” Starec odpovedal: “Odkedy som sa stal mníchom, vždy som sa snažil nedovoliť
hnevu vyrásť až do výšky mojich úst.”
Abba Anton povedal: “Náš život a naša smrť sú medzi našimi
blížnymi. Ak získame brata, získali sme Boha, ak pohoršíme brata, zhrešili sme
proti Christovi.”
O abbovi Jánovi Trpaslíkovi sa hovorilo, že jedného dňa
povedal svojmu staršiemu bratovi: “Chcem byť slobodný od všetkých starostí, ako
anjeli, ktorí nepracujú, ale ustavične chvália Boha.” Opustil svojho brata a
odišiel do púšte. O týždeň sa vrátil. Keď zaklopal, jeho brat prv, než otvoril
dvere, povedal: “Kto si?” “Som Ján.” Brat mu však odvetil: “Ján sa stal anjelom
a už nie je medzi ľuďmi.” Ján ho začal úpenlivo prosiť: “To som predsa ja.” Ale
brat ho nepustil a nechal ho tam zarmúteného až do rána. Potom otvoril dvere a
povedal: “Si človek, preto musíš pracovať, ak chceš
jesť!” Vtedy Ján padol pred ním na zem a vravel: “Odpusť mi!”
Pýtali sa starca: “Čo je pokora?” On im odvetil: “Pokora je
veľké dielo a je to dielo Boha. Cesta pokory je telesne pracovať, veriť, že si
hriešnik, a stať sa poddaným všetkých.” Vtedy jeden brat povedal: “Čo to znamená
byť poddaným všetkých?” Starec odpovedal: “To znamená
nevšímať si hriechy druhých, ale vždy mať pred očami svoje hriechy a bez
prestania sa modliť k Bohu.”
Keď sa abba Makarios vracal do svojej kélie od močiara, kde
zbieral palmové listy, stretol diabla s ostrým kosákom, ktorým ho chcel udrieť,
ale nemohol. Vykríkol: “Veľké násilie mi spôsobuješ, Makarios, lebo keď ťa chcem
poraniť, nemôžem. Čokoľvek robíš ty, robím aj ja, ba ešte viac. Ty sa veľa
postíš, ale ja som sa ešte nikdy neobčerstvil žiadnou potravou. Ty často
zachovávaš nočné bdenia, ale ja nikdy nespím. Len v jednej veci si lepší ako ja
a ja si to uvedomujem.” Makarios sa opýtal: “Čo to je?” On odvetil: “Jedine pre tvoju pokoru nad tebou nemôžem zvíťaziť.”
Abba Izidor povedal: “Ak sa postíš
pravidelne, nenadúvaj sa v pýche. Ak kvôli tomu o sebe vysoko zmýšľaš, radšej
jedz mäso. Je lepšie, keď človek je mäso, ako keď je namyslený a oslavuje
sa.
Hovorilo sa o abbovi Jánovi z Perzie, že keď prišli k nemu
akísi zločinci, priniesol nádobu s vodou a chcel im umyť nohy. Oni však boli
zmätení a začali sa kajať
Raz abba Arsenios ochorel v skíte a potreboval mincu.
Nemohol žiadnu nájsť, preto jednu prijal od kohosi ako dar a povedal: “Ďakujem ti, Bože, že pre svoje meno si ma urobil hodným
dospieť do stavu, keď musím žobrať.”
Abba Jozef sa opýtal abbu Nistera: “Čo mám robiť so svojím
jazykom, ak ho neviem udržať na uzde?” Starec mu povedal: “Nachádzaš pokoj, keď
hovoríš?” On odvetil: “Nie.” Starec vraví: “Ak
nenachádzaš pokoj, prečo hovoríš? Buď ticho a počas rozhovorov daj prednosť
počúvaniu pred hovorením.”
Niekoľko mníchov prišlo pozrieť abbu Pimena a povedali mu:
“Ak uvidíme bratov driemať v chráme, máme ich zobudiť, aby mohli dávať pozor?”
On povedal: “Ak ja vidím brata driemať, vezmem si jeho
hlavu na kolená a nechám ho odpočívať.”
Apollových mníchov bolo možné vidieť plných radosti a aj
telesne spokojných, tak ako to ešte nikto na zemi nevidel. Nik z nich nebol
zamračený ani skľúčený. Ak sa niekto zdal trochu skľúčený, abba Apollo sa ho
opýtal na príčinu a povedal každému, čo má v tajných skrýšach svojho srdca.
Zvykol hovoriť: “Tí čo majú získať Nebeské Kráľovstvo,
nesmú byť ľahostajní voči svojej spáse. Ako sa nemáme bez prestania radovať my,
ktorí sme boli uznaní za hodných takej veľkej nádeje, ak nás apoštol vyzýva:
Modlite sa bez prestania, pri všetkom vzdávajte vďaky?”
Abba
Anton povedal: “Už sa nebojím Boha, ja ho milujem, veď
láska vyháňa všetok strach.” (1 Jn 4, 18)
Abba Lót išiel pozrieť abbu Jozefa a povedal mu: “Abba,
nakoľko som schopný, konám svoju malú službu, trochu sa postím, modlím sa a
rozjímam, žijem v pokoji a ako len viem, očisťujem svoje myšlienky. Čo ešte
môžem robiť?” Vtedy sa starec postavil, vystrel ruky k nebu, jeho prsty vyzerali
ako desať horiacich fakieľ, a povedal mu: “Ak chceš,
celý sa môžeš stať plameňom.”
Niekoľko mníchov prišlo pozrieť abbu Lukia a povedali mu:
“Nepracujeme vlastnými rukami, poslúchame Pavlov príkaz a modlíme sa bez
prestania.” Starec povedal: “Nejete a nespíte?” Oni povedali: “Ale áno.” On
riekol: “Kto sa za vás modlí, kým spíte? Prepáčte mi, bratia, ale nerobíte to,
čo hovoríte. Ukážem vám, ako sa modlím bez prestania, hoci pracujem vlastnými
rukami. S Božou pomocou nazbieram palmové listy, spletám ich a hovorím: ,Zmiluj
sa nado mnou, Bože, podľa svojho veľkého milosrdenstva, a pre svoje veľké
zľutovanie znič moju neprávosť.‘ Je to modlitba, či nie?” Oni mu povedali: “Áno,
je.” On pokračoval: “Keď celý deň pracujem a modlím sa v
srdci, zarobím okolo šestnásť drobných. Dve z nich položím pred dvere a za
zvyšok nakúpim potravu. A ten, kto nájde vonku tie mince, bude sa za mňa modliť,
kým ja budem jesť a spať. A tak sa s Božou pomocou modlím bez prestania.”
Abba
Palladios rozprával: Jedného dňa, keď som zomieral od nudy, zašiel som za abbom
Makariom a povedal som mu: “Čo mám robiť? Moje myšlienky na mňa útočia, hovoria,
že nerobím žiaden pokrok a že mám odísť odtiaľto.” On mi povedal: “Povedz im: ,Na Christovu slávu tu strážim steny.‘”
Láska je závažie, ktoré ma ťahá nahor. (blažený
Augustín)
ü Keď pri jednom experimente kvapli rok starú svätenú vodu na
živnú pôdu, ktorá sa v laboratóriách používa na pestovanie mikroorganizmu,
ukázalo sa, že voda je sterilná; taktiež pod mikroskopom v nej neboli
zistené žiadne baktérie. Keď bola na živnú pôdu nanesená mastnota vzatá
z ikony, ktorú pobozkalo veľké množstvo veriacich ľudí v pravoslávnom
chráme, ukázala sa tiež sterilná, a to i pri prehliadnutí pod
mikroskopom. Zvon, zvučiaci na zvonici, zneškodňuje vírusy chrípky, žltačky
a ďalších infekčných chorôb, pretože zvony pracujú ako zdroje energie
v ultrazvukovom pásme, čo rozrušuje molekulárnu štruktúru vírusu.
ü Na území Sýrie, kde pred 4300 rokmi existovalo kráľovstvo
Ebla, sa našli obchodné zápisy, v ktorých je pripomínaná existencia miest
Sodomy a Gomory a tiež Salimu, mesta kráľa Melchisedeka. Nikdy
v dejinách ľudstva neprotirečili archeologické nálezy Biblii.
ü Blízko izraelského mesta Esadot objavili archeológovia 7
dlhých prameňov vlasov, ktoré sú staré asi tri tisícky rokov. Na tomto mieste
odstrihla Dalila sedem prameňov vlasov sudcovi Samsonovi. Biochemický rozbor
ukázal, že patrili človeku, ktorého sila svalov asi 70 - 100x prevyšovala silu priemerného
muža.
ü V chráme Narodenia Pána v Betleheme začal obličaj
Christa na ikone, napísanej na jednom zo stĺpov v jaskyni, roniť slzy
z očí. V dejinách Cirkvi sa nestretávame so svedectvom o tom, že
by sa slzy objavili na ikonách v očiach Spasiteľa.
ü Začiatkom februára 1997 v kyperskom monastieri Kikkos
(pochádzajúceho z 11. stor.) boli videné slzy na ikone Bohorodičky, ktoré
tiekli z Jej očí a tiež z očí Dieťaťa. Mnohí veriaci
predpokladajú, že tento zázrak je znamením budúcich bied pre ostrov, ktorého
časť je okupovaná Turkmi od roku 1974. Islam je v súčasnosti najrýchlejšie
rastúcim náboženstvom na svete. Jedna z príčin je v tom, že zatiaľ čo
vo všetkých islamských štátoch sú ostatné náboženstvá zakázané či
prenasledované, v neislamských zemiach využívajú moslimovia výhody slobody
náboženstva.
ü Od roku 1900 do r. 1969 sa na svete stalo okolo 48
zemetrasení o sile 6,5 stupňa Richterovej stupnice. Od r. 1970 do r. 1989
to bolo 33 zemetrasení. Od r. 1900 do r. 1992 bolo 133 zemetrasení. Vedci
predpovedajú katastrofy, aké svet ešte nepoznal: „Miestami budú zemetrasenia,
bude hlad i zmätok. To je začiatok bolestí.“ (Mk 13,8)
ü Najlepšie platený hokejista planéty Jaromír Jágr je
pravoslávny veriaci. Útočník Washingtonu sa nechal tajne pokrstiť pražským
patriarchom v septembri 2001.
Ó, Isuse Christe, pomôž
svojmu služobníkovi, ktorého si vykúpil Svojou predrahou krvou.
V každej potrebe mi
láskavo dovoľ v pokornej dôvere si vzdychnúť : Ó, Isuse Christe, Synu Boží,
pomôž mi!
V hodinách samoty,
únavy a skúšok : Ó, Isuse Christe, Synu Boží, pomôž mi!
OZNAM PRE STREDOSLOVÁKOV!!! Pravoslávna Cirkev oznamuje všetkým, že sväté
Liturgie sa v Banskej Bystrici a vo Zvolene konajú nasledovne:
prvú a tretiu nedeľu v Banskej Bystrici v náhradných
priestoroch v Agentúre sociálnych služieb na Ulici 9. mája č. 74
(bývalé detské jasle) so začiatkom o 9:30 hodine. Druhú a štvrtú
nedeľu vo Zvolene v kaplnke zvolenského zámku o 10:30 hodine.
Podrobnejšie informácie dostanete na telefónnom čísle: 0903 170 583.
Tešíme sa na vašu účasť. Christos medzi nami!
SVETLO PRAVOSLÁVIA – spoločensko – duchovný štvrťročník |
Zodpovedná:
Redaktorka: Jana Šomodíková, Jesenského 16, 974 01 Banská
Bystrica, e-mail jankasom@szm.sk